Kraton

Názov „Kraton“ je odvodený od gréckeho slova „pankration“, čo v preklade znamená niečo ako „všetka sila“. Pankration je staré antické bojové umenie, spolu s čínskym kung-fu a thajským muay-thai určite jedno z najstarších. Podľa legendy ho vytvorili hrdinovia Herakles a Theseus, pravdepodobne sa používalo už v časoch Trójskej vojny, a najneskôr v roku 648 pred Kristom sa stalo súčasťou Olympijských hier. Bolo to mimoriadne tvrdé bojové umenie, v podstate neporovnateľné so žiadnym moderným kontaktným športom (najviac sa mu približujú tzv. Ultimate fighting zápasy). Využívala sa v ňom celá škála techník, od pästných úderov, kopov, podmetov, až po rôzne páky, škrtenia a držania. Váhové kategórie neexistovali, rovnako tak neexistoval časový limit, a zápasilo sa dovtedy, pokiaľ sa jeden zo súperov alebo nevzdal, alebo už nebol schopný ďalšieho boja. Povolené bolo prakticky všetko, s výnimkou pichania do očí a hryzenia. Zápasy často končili zranením, zlomeninami, občas smrťou. Na oboch borcov dohliadal rozhodca, vyzbrojený palicou, ktorú neváhal použiť, ak mal pocit, že jeden zo súperov nedodržiava pravidlá.

Pankration bol rozhodne tvrdý šport, ale tvrdá bola aj doba, v ktorej Gréci žili. Nekonečné vojny medzi jednotlivými mestskými štátmi, alebo veľké vojny proti Perzii, vytvárali prostredie, v ktorom sa pankration zrodil a rozvíjal. Preto bol súčasťou bojového výcviku armád všetkých gréckych mestských štátov. Vo veľkej miere bol pankration prítomný vo výchove detí, mladíkov a vojakov predovšetkým v antickej Sparte. Sparťania, ako najlepší vojaci staroveku, brali pankration ako prostriedok na prežitie v chaose boja. Preto sa učili používať akékoľvek techniky, ktoré im mohli pomôcť eliminovať protivníka (vrátane pichania do očí, útoku na genitálie alebo hryzenia, ktoré boli ináč na olympiáde zakázané).